Doručenie kuriérom už od €
Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Hrubá Borša

Zaujímavosti

  • Prvá zmienka o obci je už z roku 1244. Obec sa spomína pod názvom Martinus de Borsa (nemes). Pramene hovoria, že mala 42 domov a 426 obyvateľov s prevažne rímskokatolíckym vierovyznaním.
  • Názov obce je odvodený z mena starého zemianskeho rodu ”Borsa-iovcov”, ktorí boli prevažnými majiteľmi pôdy obci.
  • Na obecnom cintoríne sa nachádzajú staré hrobky zemianskych rodín spätých s obcou, z ktorých niektorí zastávali aj vyššie štátne funkcie (Bolgár Emil, rod. Gürhel)
  • Obec leží 33km východne od Bratislavy a 7km juhovýchodne od okresného mesta Senec v nadmorskej výške 123 m s celkovou výmerou 585 ha

  

Základné informácie

Obec Hrubá Borša susedí z juhovýchodnej strany s obcou Jelka a Jánovce, ktoré patria do okresu Galanta, pričom tvoria zároveň okresnú hranicu, ako aj hranicu medzi Bratislavským a Trnavským krajom. Obec je východnou bránou Bratislavského kraja. Zo severnej strany susedí s obcou Kráľová pri Senci a z juhozápadnej strany s obcou Kostolná pri Dunaji. Obec hraničí aj s pozemkami katastrálneho územia obce Hurbanova Ves.

Rozprestiera sa v juhovýchodnej časti okresu Senec v Podunajskej nížine medzi Čiernou Vodou a Malým Dunajom, v západnej časti Žitného ostrova.

Obec leží v chránenej vodohospodárskej oblasti žitného ostrova. Obec Hrubá Borša z administratívneho – správneho hľadiska patrí do okresu Senec v rámci Bratislavského kraja. Funkciu okresného sídla plní mesto Senec.

Hrubá Borša leží v bratislavsko – trnavskom ťažisku osídlenia celoštátneho až medzinárodného ťažiska osídlenia celoštátneho až medzinárodného významu a je zaradená do územia jadrového pásma regiónu Bratislavského kraja.

Základnou úlohou obce je zabezpečiť všestranný rozvoj svojho územia a potrieb obyvateľov pri výkone samosprávy. Obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku v zmysle zákona.

 

Prírodné podmienky a počiatky osídlenia

Na vzniku súčasného typu krajiny sa podieľa predovšetkým vodou a vetrom uložená sedimentácia v najmladšom geologickom období (štvrtohory), keď boli postupne sedimentmi zanášané bývalé jazerné a močaristé plochy. Pretože územie má malý spád a nízku energiu reliéfu, Malý Dunaj a Čierna voda menili mnohokrát svoje koryto. Bolo to tak predovšetkým počas vysokých vodných stavov-povodní, keď menili smer toku, opúšťali pôvodné a vytvárali nové ramená, zanechajúc po sebe systém opustených ramien. Hydrologické pomery územia a určujúce exogénne procesy podmienili vývoj a charakter pôdneho krytu. Voda, či už povrchová alebo podzemná, je dodnes dominujúcim faktorom vývoja pôd, dôsledkom čoho je absolútna prevaha hydromorfných lužných pôd na rôznom stupni vývoja. Pôdy v širšom okolí Hrubej Borše patria z hľadiska bonity medzi najlepšie, i keď sú vplyvom činnosti človeka postupne degradované. Obec so širším okolím patrí do teplého a suchého klimatického okrsku s miernou zimnou a dlhším slnečným svitom. Inak celá Podunajská nížina patrí k najteplejším a najsuchším územiam Slovenska. Priemerná ročná teplota vzduchu dosahuje 9,6°C. Najchladnejším mesiacom je január s priemernou teplotou – 1,9°C, naopak najteplejším mesiacom je júl s priemernou teplotou 20,3°C.

Prírodné podmienky v priestore medzi Malým Dunajom a Čiernou vodou sa postupným prirodzeným vývojom stávali vhodné na to, aby sa tu usadil človek. Intenzívnejšie ich začal pretvárať a prispôsobovať svojim potrebám už od mladšej doby kamennej (5000 – 1900 pred naším letopočtom). Ide o počiatky rozvoja poľnohospodárskych kultúr. Mladšia a neskorá doba kamenná (neolit-eneolit) patria medzi najdôležitejšie obdobia ľudskej civilizácie vôbec.

Človek začal postupne sám aktívne pôsobiť na prírodu. Osvojil si základy pestovania obilia, naučil sa využívať pomoc zvierat pri zabezpečovaní svojej obživy. Táto zmena je hlbokým hospodársko-spoločenským prerodom. Prvý zásah roľníckej civilizácie k nám prišiel ako vlna nových poznatkov, ktorú zrejme prinieslo nové obyvateľstvo z juhovýchodných oblastí Európy. Typické znaky tohto obdobia sú: vznik poľnohospodárskej výroby, chov domácich zvierat, budovanie stálych sídiel, výroba keramiky, výroba hladených kamenných nástrojov a zmeny v spoločenskej nadstavbe. Tomuto obdobiu sa hovorí aj neolitická revolúcia (G. Childe anglický archeológ).

Pri pokusoch o interpretáciu života ľudí v najstarších obdobiach vývoja pred vznikom písma vychádzame z materiálnych prejavov ich činnosti a z nálezových súvislostí pri konkrétnych nálezoch. Vedeckým spracovaním takýchto informácií sa zaoberá predovšetkým archeológia, ktorá na ich základe vysvetľuje zákonitosti a priebeh vzniku a vývoja ľudskej spoločnosti. Dôležitým zdrojom poznania sú často náhodné nálezy a zbery oznámené občanmi, ktoré umožňujú následné prieskumy a výskumy vedené profesionálnymi vedeckými pracovníkmi. Zároveň sú dokladom vzťahu miestnych ľudí k histórii rodného kraja. V mladších obdobiach výrazne rozširujú naše vedomosti písomné pramene od raného stredoveku.

Napriek skutočnosti, že doteraz z územia obce Hrubá Borša nemáme priame hmotné doklady pravekého osídlenia, niet pochýb, že aj táto oblasť bola osídlená vďaka vyššie spomínaným prírodným podmienkam. Naznačujú to nálezy z lokalít v katastroch okolitých a susedných dedín, preto súčasný stav považuje len za dočasný. (Medzi najznámejšie archeologicky skúmané lokality patria napr. Senec, Reca, Veľký Grob, Sládkovičovo a iné, význam ktorých presahuje hranice Slovenska).

V katastri susednej obce Kostolná pri Dunaji boli zistené zvyšky neolitického sídliska – kultúra s kanelovanou keramikou a pohrebisko stredodunajskej mohylovej kultúry zo staršej doby bronzovej. Pozornosť si zasluhuje najmä žiarové pohrebisko z doby rímskej, ktorého časť bola archeologicky preskúmaná v roku 1960. Vedecký pracovník Archeologického ústavu SAV v Nitre dr. T. Kolník vtedy v polohe Stredný hon – Lencérdomb, južne od časti Malý Šúr, preskúmal časť orbou zničeného žiarového pohrebiska z doby rímskej. Počas tohto záchranného výskumu bolo nájdených aj 18 kostrových hrobov z 10. – 11. storočia a tiež zvyšky stredovekého sídliska z 12. – 13. storočia. Sme hlboko presvedčení, že už v blízkej budúcnosti sa objavia stopy najstaršieho obdobia v rôznych podobách. V tomto smere je priestor pre angažovanie najmä miestnych občanov – vlastivedných krúžkov a pod. Na rôznych polohách katastra obce počas výkopových prác, po orbe a pod. možno nájsť síce nenápadné, ale o to dôležitejšie črepy, kosti a pod., ktoré profesionálnym archeológom doplnia poznatky o najstaršom vývoji osídlenia obce.

 

V KNIHE SENEC A OKOLIE Z NEBA MÁTE MOŽNOSŤ NAHLIADNUŤ AJ DO OKOLITÝCH OBCÍ

Video